Cirkev

Jedinou historickou pamiatkou v obci je evanjelický a.v. kostol z roku 1822, v ktorom sa zo staršieho chrámu zachoval oltárny obraz z roku 1659. Do roku 1783 patrila Závada ako filiálna cirkev k Ľuboreči. V roku 1784 k nej po osamostatnení pribudli fílie v Pravici a Chrťanoch. Cirkev udržiavala do 20. storočia aj miestnu školu, pokiaľ na školstvo neprispieval štát.

Závada sa spomína už v 15. storočí. Do roku 1447 patrila Samuelovi Radovi. Po jeho smrti – keďže bol bezdetný, gubernátor Hunyadi daroval obec Jánovi Gérebovi. V 1548 majiteľom obce bol František Bebek a 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V roku 1770 majiteľmi Závady boli okrem Balassovcov aj Zichovci. Začiatkom dvadsiateho storočia najväčší statkári tu boli Zichovci a Viktor Geltperger.

Cirkevný zbor Závada bol do jesene 1783 fíliou zboru Ľuboreč. Ako fília vystavila si v roku 1615 modlitebňu (kaplnku). V roku 1659 si do nej zadovážili drevený oltár, ako o tom svedčí aj oltárny nápis dnes. Koncom 17. storočia (rok 1695) zaobstarali si zvon.

Závadský zbor, ktorý ako bolo spomenuté, patril sprvu do susednej Ľuboreče. Po vydaní tolerančného patentu sa osamostatnil spolu aj s bývalými dolno-strehovskými fíliami Chrťanmi a Pravicou. Údovia nádejného samostatného cirkevného zboru žiadali od Uhorskej kráľovskej rady, ako aj od svojich zemských pánov povolenie, aby si mohli vystaviť farský príbytok. Prizvukovali, že táto stavba pre nich nebude znamenať vážne finančné zaťaženie. Kráľovská rada im stavbu povolila a navyše schválila žiadateľom slobodné náboženské vyznanie a samostatný zbor a to dňa 25. septembra 1783.

Osamostatnený cirkevný zbor si povolal hneď začiatkom decembra toho roku prvého svojho farára v osobe Jozefa Hrebendu. Po jeho krátkom účinkovaní nastúpil farár Ján Hajnala (1784) a za jeho účinkovania sa vystavil farský príbytok o dvoch izbách.

Prenesme sa o niekoľko desaťročí ďalej. V roku 1822 si zbor za účinkovania farára Hajnóczyho vystavil na novom pozemku kostol miesto starého, ktorý stál na „brode“ uprostred dediny pri potoku. Ten bol stále vlhký a nevyhovoval. Ale aj nový kostol mal nevýhodu, lebo stál na šikmej ploche, na svahu nad dedinou. Bol síce na peknom mieste, ale problémy s jeho stabilitou pretrvali dodnes. Už v tých časoch sa jeho múry pukali a bolo potrebné postaviť piliere.

Závadu navštívil v roku 1838 superintendent Ján Seberíny. V čase jeho návštevy bol zbor po finančnej i celkovej stránke na dosť zlej úrovni. Hovorí o tom situačná správa novoprišlého farára Maróthyho, ktorý okrem iného spomína: účty sa nekonali za plných deväť rokov, kostol bol v takom zlom stave, že politická vrchnosť zakázala vydržiavať v ňom služby Božie. Zbor sa však spamätal a dal sa do práce. Opravil kostol, zadovážil si nový zvon, umiestnil organ za 630 zl. Vykonal viacero opráv na fare. Použil pritom finančnú podporu zo spolku Gustava Adolfa, ako aj rôznych evanjelických zborov bývalého Rakúsko – Uhorska. Taktiež fílie Chrťany a Pravica sa postarali o budovy školy, učiteľský byt a pod.

Po mnohom povznesení prišiel však čas na mnohý úpadok. Počiatok nastal vtedy, keď úderom blesku dňa 25. júna 1875 vznikol veľký požiar obce, ktorý narobil veľké škody. Zhorelo 28 domov, včítane fary a školy, taktiež 18 stodôl. Tento úder bol o to ťažší, že predtým boli tri neúrodné roky. Navyše od roku 1875 zúrila v Závade cholera, ktorej padlo za obeť 45 ľudí. Zbor bol skúšaný.

Nevzdal sa však a s Božou pomocou pokračoval v živote. Za Baltíkovej vizitácie v roku 1899 vystavili si novú vežu ku kostolu. Behom 24 rokov robili všetko potrebné, aby zbor žil aj so svojim majetkom a nehnuteľnosťami. V roku 1923 zrenovovali opäť Boží stánok. Posviacku obnoveného chrámu vykonal 12. augusta 1923 biskup Sámuel Zoch.

Po prechode frontu za druhej svetovej vojny bol chrám i fara poškodená. Už v roku 1946 sa na celozborovom konvente prejednávalo o možnostiach a potrebách opravy, ale z rôznych príčin k väčším potrebným opravám neprišlo. Stalo sa tak až v rokoch 1985 – 1986, keď vznikli priaznivé podmienky následkom finančnej pomoci zo SLZ, GP sen. podporovne a milodarov domácich viery. V ústrety vyšlo miestne JRD so stavebnou skupinou. To všetko za pomoci – podpory funkcionárov zboru Pavla Šebu – dozorcu, Pavla Bernáta – kurátora, Jána Šalamúna – kostolníka, námestného farára Ondreja Dováľa a farára administrátora Dušana Hanu.

Slávnostná posviacka obnoveného chrámu Božieho sa konala dňa 17. novembra 1985. Posviacku vykonal dôstojný brat biskup ZD Dr. Rudolf Koštial. Kázal brat senior Jozef Dianiška.

Ev. a. v. cirkevný zbor v Závade patrí medzi naše malé zbory, avšak aj tu žijú ochotné duše, ktorým záleží na chode a živote cirkevného zboru. Závadský chrám slúžil ako dôstojné a útulné miesto nielen pre domácich viery ev. a. v., ale bolo umožnené, aby sa po skončení evanjelických služieb Božích doň mohli zísť aj bratia a sestry zo strany rímsko-katolíckej. Aj táto skutočnosť nasvädčuje, že vzájomná láska, pocit spolupatričnosti a Božie milosrdenstvo nás, všetok kresťanský svet, kladie pred Božiu tvár ako vykúpené Božie dietky. Za to buď vďaka Hospodinu.

V závere tohto pohľadu želáme si všetci, aby aj tento cirkevný zbor prospieval, aby sa rozmnožili jeho rady, aby neostával smutný pohľad kazateľa na prázdne lavice, aby sám Boží Syn Ježiš Kristus vykonal aj tuná dielo svojej pomoci a svojej prenesmiernej lásky